Reakce advokáta Daniela Paľka na soudní zneplatnění plné moci pro iniciativu Poplatkyzpet.cz

Odstrán príčinu, nebude dôsledok ! Ale takto ?

Dňa 21.8.2013 vydala sudkyňa Mgr. Lenka Eliášová uznesenie Obvodného súdu pre Prahu 4 č.k. 7C 273/2013-79, ktorým vyzvala žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia predložil plnú moc, ktorú žalobca udelil pre toto konanie svojmu zástupcovi-advokátovi, inak konanie zastaví a nariadené pojednávanie zruší. Podľa odôvodnenia uznesenia podal žalobca prostredníctvom advokáta návrh na vydanie elektronického platobného rozkazu, pričom splnomocnil právnickú osobu, aby vybrala advokáta a uzavrela s ním jeho menom zmluvu, ktorej predmetom bude zastupovanie žalobcu pri uplatnené nároku voči banke a aby podpísala plnú moc na zastupovanie v mene žalobcu. Sudkyňa uvádza svoj právny názor, že žalobca neudelil procesnú plnú moc právnickej osobe, ale hmotnoprávnu plnú moc na zvolenie zástupcu a udelenie plnej moci a v tomto vidí reťazenie plných mocí a nesprávny postup. Následne vysvetľuje, že v súdnom konaní musí žalobca dať zvolenému zástupcovi plnú moc „osobne“ a že teda musí ísť o úkon účastníka a nie o úkon hmotnoprávneho splnomocnenca účastníka. Pritom cituje znenie § 24 ods. 1 OSŘ, podľa ktorého sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. A to, že súdu predložená plná moc je udelená síce v mene žalobcu, ale právnickou osobou, spôsobuje podľa sudkyne neplatnosť plnej moci podľa § 24 a nasl. OSŘ.

V každom prípade názory sudkyne Eliášovej sú vnútorne nekonzistentné, pretože hovorí o nesprávnom postupe z dôvodu reťazenia plných mocí, pričom zjavne si nevšíma skutočnosť, že právnická osoba nebola splnomocnená na zastupovanie v konaní ale bola splnomocnená na to, aby splnomocnila v mene žalobcu na procesné zastupovanie zástupcu-advokáta (ako aj na mimosúdnom zastupovanie), teda nejde o reťazenie, ktoré by OSŘ vylučoval, pretože OSŘ vylučuje iba reťazenie substitučných procesných plných mocí (ak procesný zástupca sa nechá zastúpiť iným procesným zástupcom).  Samotná sudkyňa uviedla, že účastník dal hmotnoprávnu plnú moc na udelenie plnej moci zástupcovi-advokátovi, z čoho je zrejmé, že nejde o nedovolené reťazenie procesných plných mocí prostredníctvom substitučnej procesnej plnej moci procesného zástupcu ďalšiemu procesnému zástupcovi, na čo OSŘ vyžaduje oprávnenie stanovené OSŘ (tento postoj OSŘ je zrejmý, z toho, že výslovne sa umožňuje procesnému zástupcovi nechať sa zastúpiť iným procesným zástupcom, iba ak ide o advokáta alebo notára, z čoho dôkazom opaku vyplýva, že vo všetkých ostatných prípadoch je substitučné procesné splnomocnenie vylúčené).

Nedochádza totiž k procesnému zastúpeniu hmotnoprávne splnomocnenej právnickej osoby, ale priamo k procesnému zastúpeniu žalobcu zástupcom-advokátom, pričom plná moc je síce udelená splnomocnenou právnickou osobou, ale v mene žalobcu, a práve na to dal žalobca hmotnoprávne splnomocnenie. Je to teda reťazenie, ale nie je zakázané, pretože  žalobca nie je povinný dať procesnému zástupcovi plnú moc osobne, to § 24 ods. 1 OSŘ neprikazuje, pričom toto ustanovenie neumožňuje iba to, aby sa procesný zástupca dal ďalej procesne zastupovať, čo môžeme vyvodiť kumulatívne z mlčania zákona a z toho, že podľa § 25 a § 25a OSŘ sa procesní zástupcovia, ktorými sú advokáti a notári, môžu dať zastúpiť kvalifikovanými osobami podľa OSŘ (iným advokátom, koncipientom). Nedovolené reťazenie plných mocí je možné len v prípade, ak ide o substitučnú plnú moc t.j. ak sa procesný zástupca nechá zastúpiť iným procesným zástupcom bez toho, aby mu OSŘ na to priznal oprávnenie. OSŘ v prípade účastníka samotného nevyžaduje, aby udelil plnú moc osobne – zvolenie zástupcu môže tak bezpochyby urobiť na základe hmotnoprávneho splnomocnenia inej osobe, ktorá je splnomocnená na udelenie procesnej plnej moci procesnému zástupcovi-advokátovi v mene účastníka konania. Takýto mechanizmus nie je OSŘ vylúčený, pretože OSŘ neupravuje vôbec otázku toho, akým spôsobom sa má uskutočňovať „výroba“ plnej moci procesného zástupcu od účastníka konania. Vôbec úprava splnomocnenia účastníka procesnému zástupcovi nie je v OSŘ upravená komplexne. Preto súdna prax rieši v OSŘ neupravené otázky podľa úpravy zastúpenia v OZ, pričom základom zastúpenia podľa OZ je dohoda o zastúpení, ktorá konštituuje akt zastúpenia, plná moc (aj procesná) je púhym preukazom zastúpenia (NSS 15.11.2007 č.k. 7 Afs 56/2004).

Plnou mocou sa dáva tretím osobám na vedomie, že zástupca je oprávnený zastúpeného zastupovať, je teda osvedčením existencie práva určitej osoby zastupovať inú osobu (NSS 31.8.2004 č.k. 5 Afs 16/2004). V praxi NSS 6 As 42/2008 z 25.2.2010 je zrejmé, že na procesné zastupovanie sa tiež použijú hmotnoprávne normy upravujúce zastupovanie na základe toho, že dohoda o plnej moci na procesné účely je vždy hmotnoprávny úkon ale s procesnými účinkami, pretože zastúpenie je už procesné. Procesná plná moc teda len osvedčuje existenciu procesného zastúpenia, ktoré vzniká na základe hmotnoprávnej dohody o procesnej plnej moci. Dohodu o plnej moci je potrebné skúmať výlučne z hľadiska OZ, pretože OSŘ vôbec neupravuje jej detaily. Nakoniec je zrejmé, že OSŘ ani nemôže upravovať podrobnosti o dohode o procesnej plnej moci, pretože táto dohoda je stále len a len hmotnoprávnej povahy (procesnoprávna dohoda je možná len tam, kde ju OSŘ výslovne upravuje – napr. zmier schválený súdom). OSŘ ani nerieši otázku právneho základu procesného zastúpenia. Na prvom mieste je treba uviesť, že v našom prípade uzavreli dohodou o plnej moci na zastupovanie v súdnom konaní na jednej strane žalobca hmotnoprávne zastúpený hmotnoprávne splnomocnenou právnickou osobou a na druhej strane advokát, ktorému tak vzniklo oprávnenie zastupovať žalobcu. Práve OZ umožňuje jednorázové reťazenie úkonov pri uzavretí dohody o plnej moci medzi  na základe inej dohody o plnej moci splnomocnenou právnickou osobou a advokátom. Totiž dohoda o procesnej plnej moci je tiež hmotnoprávnym úkonom, aj keď pre procesné účely. V zmysle § 31 OZ, ako správne (výnimočne sa aj to stalo) uviedla sudkyňa Eliášová, vzniklo zastúpenie hmotnoprávneho charakteru medzi účastníkom konania a splnomocnenou právnickou osobou.

Toto zastúpenie sa zakladalo na dohode o plnej moci medzi  oboma aktérmi a týkala sa toho, že splnomocnená právnická osoba získala hmotnoprávne oprávnenie na zastupovanie účastníka pri uzavretí právneho úkonu – dohody o procesnej plnej moci s advokátom, pričom plná moc mala mať procesný charakter a advokát sa mal stať procesným zástupcom. § 31 ods. 1 OZ dokonca výslovne hovorí, že pri právnom úkone je možné sa dať zastúpiť právnickou osobou a odsek 2 hovorí, že pri plnej moci udelenej právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby. Teda splnomocnená právnická osoba konala pri uzavretí dohody o procesnej plnej moci s advokátom v mene účastníka konania a práva a povinnosti z takto uzavretej dohody o plnej moci vznikli priamo splnomocniteľovi a advokátovi. Teda je nepochybné, že z hľadiska hmotnoprávneho boli splnené všetky podmienky pre platnú dohodu o plnej moci a v dôsledku toho aj bezvadnú procesnú plnú moc pre účely preukázania existencie procesného zastúpenia. Procesné zastúpenie sa uskutočňuje na základe hmotnoprávne prípustnej reťazenej plnej moci, ale ide o hmotnoprávne zastúpenie pre účely občianskeho súdneho konania a tak sa preukazuje procesnou plnou mocou.  Procesná plná moc je už jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa adresovaným tretím osobám, zrejme súdu a ostatným účastníkom konania. Ale aj na túto procesnú plnú moc sa musia použiť ustanovenia hmotného práva (ide však len o úkon preukazovacieho charakteru), takže ak aj nie je podpísaný priamo účastníkom konania, ale jeho hmotnoprávnym splnomocnencom, nie je tu rozpor s OZ. Rozpor s OSŘ tiež nemôže byť, pretože otázka náležitostí procesnej plnej moci vôbec nie je riešená v OSŘ. OSŘ rieši len to, že sa vôbec účastník konania môže nechať zastúpiť zástupcom resp. advokátom. Podmienky tohto zastúpenia však rieši OZ, ktorý riešenie napadnuté sudkyňou Eliášovou nezakazuje ani neobsahuje také kogentné normy, s účelom ktorých by bolo v rozpore.

Na túto situáciu sa priamo nepoužije ani § 33a OZ, pretože nejde o prípad, keby splnomocniteľ splnomocnil inú osobu, aby konala namiesto neho za splnomocniteľa, pretože splnomocniteľ nesplnomocnil procesného zástupcu, aby konal namiesto splnomocniteľa.

Máme teda za to, že dohoda o plnej moci na procesné účely môže byť podpísaná v zastúpení účastníka konania na tento účel splnomocnenou právnickou osobou, ktorá je účastníkom konania splnomocnená na základe inej dohody o plnej moci, ktorej účelom je zastúpenie účastníka konania v jeho mene pri uzavretí predmetnej dohody o plnej moci na procesné účely, na jednej strane (v mene účastníka konania) a na druhej strane advokátom, ktorý sa na základe predmetnej dohody o plnej moci stáva procesným zástupcom. Z hľadiska hmotnoprávneho tak sú splnené zákonné  predpoklady pre vznik platnej predmetnej dohody o plnej moci a tým aj platného zastúpenia na procesné účely. Až teraz, keď máme pred sebou z hmotnoprávneho hľadiska platne uzavretú dohodu o plnej moci na procesné účely (teda nie na hmotnoprávne účely), môžeme skúmať, či sú splnené podmienky stanovené OSŘ. OSŘ stanovuje len jednu podmienku, že účastník sa môže nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Tento aspekt je pre sudkyňu Eliášovú kľúčový, pretože k zvoleniu procesného zástupcu podľa nej musí dôjsť osobne a aj k udeleniu procesnej plnej moci musí dôjsť osobne. Zaujímavým je zistenie, že dohodu o procesnej plnej moci tejto požiadavke „osobného úkonu“ nepodrobuje, pritom práve dohoda o procesnej plnej moci, ak uvidíme ďalej, je konštitutívnym prvkom zastúpenia, a nie je to ani samotná procesná plná moc. Vráťme sa však k podstate hmotnoprávneho splnomocnenia. Nie je predsa povinnosť uvádzať v rozsahu plnej moci v dohode o nej aj presné vymedzenie osoby, s ktorou sa má uzavrieť úkon v mene zastúpenej osoby splnomocniteľom. Postačí, ak v dohode uvedieme, že plná moc je na účel zvolenia procesného zástupcu a uzavretia dohody o procesnej plnej moci, ako aj udelenia procesnej plnej moci. To, že procesného zástupcu nevolí priamo osoba, ale na základe hmotnoprávneho splnomocnenia iná osoba, predsa OSŘ nerieši a ani nemôže riešiť, keďže ide aj podľa sudkyne Eliášovej o úkon hmotnoprávneho splnomocnenca účastníka. Konštitutívnym prvkom procesného zastúpenia je dohoda uzavretá medzi splnomocnenou právnickou osobou v mene účastníka konania a advokátom ako procesným zástupcom o procesnom zastúpení. K preukázaniu procesného zastúpenia je teda potrebná plná moc od účastníka právnickej osobe splnomocnenej na uzavretie dohody o plnej moci s v mene účastníka zvoleným advokátom ako procesným zástupcom a splnomocnenej aj na udelenie procesnej plnej moci, ako aj súčasne plná moc od právnickej osoby splnomocnenej účastníkom konania na zvolenie procesného zástupcu advokáta, uzavretie dohody o procesnej plnej moci a udelenie procesnej plnej moci, procesnému zástupcovi-advokátovi. Obe plné moci tak tvoria prípustný reťazec plných mocí, ktorý nie je zakázaný, ani sa neprieči kogentným ustanoveniam OSŘ, ani sa neprieči kogentným ustanoveniam OZ, ani neodporuje účelu ustanovení oboch kódexov. V takomto prípade by teda podpis plnej moci od účastníka jeho splnomocnencom zvolenému zástupcovi bol len púhou preukazovacou formalitou, ktorú nie je potrebné vyžadovať, pretože existenciu plnej moci máme preukázanú prostredníctvom prípustnej kombinácie hmotnoprávnej  a procesnoprávnej plnej moci.

Ak by pri advokátovi bolo potrebné osobné splnomocnenie, OSŘ by to výslovne musel uviesť, čo neuvádza, pretože uvádza, len to, že účastník si môže za zástupcu vždy zvoliť advokáta. Ak na túto voľbu hmotnoprávne splnomocní inú osobu, s čím je to v rozpore ? Sudkyňa Eliášová však tvrdí, že predložená plná moc od hmotnoprávneho splnomocnenca v mene účastníka ale konateľom splnomocnenca nie je platnou procesnou plnou mocou v zmysle § 24 ods. 1 OSŘ, pretože tento údajne vyžaduje osobné poskytnutie plnej moci zvolenému zástupcovi a tak musí ísť o osobný úkon účastníka. Takto však ustanovenie § 24 ods. 1 OSŘ neznie, ani nerieši otázku platnosti plnej moci, pričom je zrejmé, že v OSŘ sa nerieši otázka platnosti procesných úkonov (procesné úkony účastníkov nemajú charakter platných alebo neplatných). Platnosť úkonov je doménou hmotného práva. Z hľadiska hmotného práva je procesná plná moc udelená procesnému zástupcovi bezvadná, pretože dohoda o procesnej plnej moci je platne uzavretá. To je podstata problému – konštitutívny akt procesného zastúpenia je hmotnoprávna dohoda o procesnej plnej moci, pri uzavretí  ktorej sa jeden účastník, ktorý je zároveň účastníkom konania, nechal zastúpiť. Nechal sa zastúpiť svojím hmotnoprávnym zástupcom aj pri voľbe svojho procesného zástupcu – toto sa nepáči sudkyni Eliášovej. Nie je zrejmé, prečo by z hmotnoprávneho hľadiska nemohol byť účastník pri uzavretí dohody o procesnej plnej moci zastúpený inou osobou. Ak je plná moc len osvedčením existencie práva určitej osoby zastupovať inú osobu, je potrebné skúmať, či existuje zastúpenie inej osoby určitou osobou, a ak existuje, plná moc je len preukazovaním tejto existencie zastúpenia.

Vždy je dôležité skúmať vôľu zastúpeného a zástupcu v rámci zmluvy a dať mu prednosť, pretože plná moc je púhym dôkazom zastúpenia a nie aktom zastúpenie konštituujúcim (NSS  7 Afs 56/2004 15.11.2007). S celého komplexu prejavenej vôle účastníka konania je zrejmé, že sa chcel nechať zastupovať procesným zástupcom, ktorého mu vybral jeho hmotnoprávny zástupca. Existuje tu predsa vzťah dôvery medzi nimi, ktorý sa prenáša aj na vzťah medzi účastníkom konania a procesným zástupcom – to je dôsledok reťazenia. Ak by tu totiž tento vzťah dôvery nebol, účastník konania by plnú moc udelenú procesnému zástupcovi nepochybne odvolal. Nie je predsa problém pre účastníka konania zistiť si, v akom konaní je zastúpený. Ak sám účastník konania nespochybnil existenciu plnej moci, ktorú nemusí preukazovať iba ním podpísanou písomne vyhotovenou plnou mocou, ale akokoľvek inak, pokiaľ je toto preukázanie existencie procesného zastúpenia dôkazne dostatočné.